Detský sanatórium v Rovinji ilustruje, ako viedenské medicínske, administratívne a politické vplyvy formovali zdravotnú starostlivosť na pobreží Jadranského mora v druhej polovici 19. storočia. Sanatórium, ktoré bolo založené v roku 1888 a nesie meno arcivojky Márie Terézie, sa stalo súčasťou širšej európskej histórie pediatrie, ktorá bola ovplyvnená zmenami hraníc, politickými zmenami a vývojom prístupov k medicínskej rehabilitácii. Článok sleduje vývoj tejto inštitúcie počas dvoch svetových vojen a jej povojnovú spoluprácu s rakúskou organizáciou AUVA. Okrem toho sa článok zaoberá tým, ako lekári, architekti a umelci formovali nemocnicu ako integrované terapeutické prostredie, kde boli architektúra, umenie a návrh krajiny neoddeliteľnými súčasťami procesu liečenia. Okrem toho článok zdôrazňuje narastajúci význam rehabilitácie, dôstojnosti a sociálnej inklúzie.
Detské sanatórium v Rovinji: Architektúra, príroda a umenie v službách verejného blaha

FOTO: Tomislav Bišić-Pauletić
Nemocničný komplex bol vnímaný ako niečo viac ako len súbor budov na ubytovanie pacientov. Jeho pavilónová štruktúra, park a chodníky odrážali vtedajšie chápanie sanatória, kde čerstvý vzduch, svetlo, pokoj a kontakt s prírodou mali prispievať k uzdraveniu. Na polostrove Muccia sa nachádza aj kamenná vyhliadková plošina, ktorá je spojená s menom Karl Lueger. Historické záznamy potvrdzujú, že park bol neoddeliteľnou súčasťou komplexu a že architekti Wilhelm Stiassny a záhradník Josef Laube sa podieľali na jeho návrhu. [4][5][13] Tieto priestorové a umelecké stopy nám umožňujú preskúmať históriu sociálnej starostlivosti mimo administratívnych záznamov. Architektúra odhaľuje, ako inštitúcia vnímala liečbu, aký význam prikladala prírodnému prostrediu a ako sa verejná politika prejavila v konkrétnej architektonickej forme.
Wilhelm Stiassny a architektúra sanatória

FOTO: Der Humorist, 22. svibnja 1886., str. 4. Digitalizirano izdanje: Österreichische Nationalbibliothek, ANNO. Public Domain Mark 1.0.
Wilhelm Stiassny (1842-1910) bol jedným z významných viedenských architektov druhej polovice 19. storočia. Navrhol komplex budov nemocnice v pavilónovom štýle a vytvoril prvotný návrh parku na polostrove Muccia. Jeho meno je tiež spojené s nemocničnou kaplnou, zasvätenou Pánne Márii, Kráľovnej mora, ktorá bola postavená na začiatku 20. storočia. Dostupné zdroje však nie sú úplne jednoznačné v tom, či Stiassny navrhol aj kaplnu. Vzhľadom na jeho zapojenie do plánovania celého pavilónového komplexu, je pravdepodobné, že navrhol aj kaplnu, hoci toto nemožno považovať za definitívne potvrdené bez ďalšej dokumentácie. Toto je autorova hypotéza, nie potvrdené pripísanie. [10][30]
Viedenské príklady ilustrujú jeho význam: Nemocnica Rothschild v obvode Währing, budova nemocnice určená pre zdravotnú starostlivosť, ktorá je obzvlášť relevantná v kontexte jeho práce v Rovinji. Izraelský inštitút pre nevidomých na Hohen Warte, inštitúcia pre nevidomých, ktorá ukazuje Stiassnyho angažovanosť v oblasti budov pre sociálnu starostlivosť. Sviatočná sála na Viedenskom ústrednom cintoríne ako príklad jeho práce v oblasti pamätnej architektúry. Obytné budovy na Weihburggasse a Rathausstraße ako príklady jeho príspevku k viedenskej urbánnej architektúre. Tieto budovy ukazujú, že Stiassny nebol len architektom jednej istrijskej nemocnice. Jeho dielo zahŕňalo nemocnice a ďalšie verejné zariadenia, obytné budovy a náboženské budovy, ktoré slúžili rôznorodým potrebám mestskej spoločnosti.
Josef Laube a návrh parku pri nemocnici

FOTO: AI generated image based on the concept of the editor
Josef Laube bol námorný záhradník, odborník na záhradníctvo, ktorý bol spojený s rakúsko-uhorským námorníctvom. Vytvoril plán výsadby pre komplex sanatória, zatiaľ čo Stiassny vypracoval pôvodný návrh parku. Ich spolupráca kombinovala architektúru pavilónov nemocnice s starostlivo navrhnutým prírodným prostredím. Park zahŕňal formálne priestory okolo budov, prirodzenejšie lesné cesty a pobrežnú promenádu pozdĺž polostrova Muccia.
Laubova práca sa rozprestierala aj mimo Rovinju. Navrhol námorný park v Pule a jeho meno je tiež spojené s rozvojom parku na Lokrum, blízko Dubrovníka, počas habsburskej vlády nad ostrovom. To odhaľuje pozoruhodné geografické prepojenie: rovnaký odborník formoval zeleň v rôznych častiach jadranského pobrežia v čase, keď sa parky stávali neoddeliteľnou súčasťou verejných, reprezentatívnych a zdraviu prospešných priestorov. Jeho predchádzajúca práca na významných projektoch svedčí o skúsenostiach, ktoré priniesol do návrhu parku v Rovinji. Avšak bez priamej dokumentácie je nemožné definitívne určiť, či jeho práca pre cisársky dvor bola rozhodujúcim dôvodom jeho výberu pre tento projekt v Rovinji. Dnes je Lokrum chránený ako špeciálna rezervácia lesnej vegetácie a nie je národným parkom. [10][13]
Oltár a oltárna hospiťalskej kaplnky: malý kúsok Viedne, len pár krokov od mora

FOTO: Tomislav Bišić-Pauletić
Hlavný oltár hospiťalskej kaplnky má v jej histórii špeciálne miesto. Bol presunutý z viedenskej kaplnky Laimgrubenkirche. Podľa priamej observácie autora, pôvodná oltárna je teraz uložená v Oratório della Beata Vergine Maria Addolorata v Rovinji. [29] Neskôr, v záznamoch o histórii nemocnice, sa oltárna spája s obdobím, keď nemocnicu spravovala mesto Viedeň, a spomína sa viedenský umelec Hans Zatzka. Detaily o presune a autorstve by mali byť overené pomocou archívnych zdrojov alebo umeleckej dokumentácie, než sa dajú považovať za isté. [26][27]
Oltár a oltárne predstavujú hmatateľné stopy historického prepojenia medzi Rovinjom a Viedňou. Zároveň vyvolávajú otázky o vzťahu medzi umením, náboženskými symbolmi, politickou podporou a verejnými inštitúciami. V tomto zmysle, kaplnka nie je len doplnkom k nemocničnému komplexu, ale súčasťou jeho kultúrnej a historickej identity.
Vojny a meniace sa štátne hranice

FOTO: Tomislav Bišić-Pauletić
Prvá svetová vojna prerušila kontinuitu činnosti sanatória. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa Istrija dostala pod taliansku správu, čo zmenilo politický rámec, v ktorom inštitúcia fungovala. Napriek tomu by bolo nesprávne tvrdiť, že prepojenie medzi Viedňou a nemocnicou v Rovinji bolo prerušené počas celého talianskeho obdobia. Historické záznamy ukazujú, že v roku 1927 bola inštitúcia opäť umiestnená pod správu mesta Viedne, hoci sa nachádzala na území pod talianskou suverenitou. To ilustruje, že politický status územia a inštitucionálna príslušnosť zdravotníckeho zariadenia nemusia nevyhnutne zohovoriť. [3][12]
Druhá svetová vojna priniesla ďalší zlom. Podľa dostupnej chronológie, starostlivosť o viedenských pacientov pokračovala až do roku 1943, a po vojne, v roku 1947, prešla inštitúcia do juhoslovanského vlastníctva. [3][12] To znamenalo koniec éry, v ktorej nemocnicu spravovalo mesto Viedeň. História nemocnice zdôrazňuje, aká závislá je zdravotná starostlivosť od širších politických podmienok. Zmeny hraníc a administratívne zmeny ovplyvňujú financovanie, prístup k liečbe a skupiny pacientov, pre ktoré je zdravotnícke zariadenie určené. Avšak, potreba lekárskej starostlivosti pre choré dieťa zostáva bez ohľadu na to, ktorému štátu patrí miesto liečby.
Vývoj po vojne a obnovenie vzťahov s Rakúskom

FOTO: Tomislav Bišić-Pauletić
Po roku 1947 nemocnica pokračovala vo svojej činnosti v rámci nového politického a zdravotníckeho systému. Dr. Martin Horvat, ktorý mnoho rokov pôsobil ako riaditeľ tejto inštitúcie, zohral kľúčovú úlohu v jej povojnovom rozvoji. Inštitúcia, ktorá dnes nesie jeho meno, postupne etablovala ortopédiu a rehabilitáciu ako základné prvky svojho profilu.
Spojenie s Rakúskom nebolo novými štátnymi hranicami trvalo prerušené. V nasledujúcich desaťročiach bola nadviazaná spolupráca s rakúskymi inštitúciami, najmä s AUVA, rakúskym štátnym poisťovňou pre prípad pracovných úrazov. Podľa regionálneho denníka Glas Istre, spolupráca medzi nemocnicou v Rovinji a AUVA začala v roku 1972. Toto dátum začiatku je tiež uvedené v oficiálnom dokumente z Regionálnej rady Istrie z roku 2019, ktorý uvádza, že dohoda o spolupráci bola uzatvorená na dobu neurčitú. Ten istý dokument uvádza, že nemocnica prijímala približne 800 pacientov poistených cez AUVA každý rok, v období od marca do októbra, čo generovalo príjmy presahujúce jeden milión eur ročne. Tieto čísla ukazujú, že toto partnerstvo bolo dôležité nielen pre liečbu rakúskych pacientov, ale aj pre finančný základ fungovania nemocnice. [14][24]
V článku z roku 2013 denník Glas Istre citoval Dr. Miriam Ban, ktorá vtedy pôsobila ako riaditeľka nemocnice, v súvislosti s dlhodobou spoluprácou s AUVA. Spomenula približne 800 pacientov ročne a viac ako 22 000 rakúskych poistencov, ktorí boli v tom čase liečení v tejto nemocnici. [24]
Publikácie rakúskej poisťovne poskytujú hlbšie informácie o organizácii tejto spolupráce. V oficiálnej brožúre z roku 2020 uviedla AUVA Rovinj ako zariadenie, ktoré poskytuje služby pre pacientov s vážnymi zraneniami, vrátane osôb s ochrnutím, mnohopočetnými amputáciami alebo traumatickými poraneniami mozgu. Dokument opisuje Rovinj ako miesto pre postakútnu rehabilitáciu, čo zdôrazňuje špecializovanú funkciu nemocnice v liečbe závažných traumat. [15]
Finančné dokumenty od AUVA naznačujú, že spolupráca presahovala jednoduché sadzby refundácie. V novembri 2020 správna rada AUVA schválila dennú sadzbu 81,64 eura za pacienta a 54,87 eura za sprievodnú osobu. Zároveň bola schválená záloha vo výške 50 000 eur na výstavbu krytého bazéna na pozemku nemocnice. Táto suma mala byť kompenzovaná faktúrami za poskytované služby v roku 2021. Keďže išlo o zálohu, ktorá mala byť vrátená, táto suma by nemala byť prezentovaná ako nenávratná dotácia. [16]
Následné rozhodnutia potvrdzujú pokračovanie tohto programu. V roku 2023 správna rada schválila úpravy sadzieb za liečbu a dopravu, zatiaľ čo zápisy z oficiálnych zasadnutí za roky 2024, 2025 a 2026 uvádzali ročný limit 550 účastníkov pre Rovinj. Tieto čísla sa líšia od predchádzajúcich odhadov približne 800 ľudí ročne. Pochádzajú z rôznych časových období a administratívnych kontextov a nemožno ich priamo porovnávať bez ďalších zdrojov. [17][18][19][20]
Spolupráca zahŕňala aj materiálnu podporu. V roku 2021, denník Glas Istre informoval o darovaní 100 nemocničných lôžok, ktoré boli dodané v dvoch zásielkach po 50 kusov, s celkovou hodnotou približne 190 000 €. Darovanie bolo spojené s päťdesiatou výročím spolupráce medzi nemocnicou a organizáciou AUVA. [25]
Dlhoročné prepojenie medzi Rovinjem a organizáciou AUVA predstavuje pozoruhodný príklad cezhraničnej rehabilitácie. Rakúska organizácia financuje služby v zmysle zmluvy, plánuje kapacity a zúčastňuje sa vybraných infrastrukčných projektov. Nemocnica v Rovinji poskytuje špecializovanú starostlivosť pre ľudí, ktorých zotavenie si vyžaduje dlhodobý, multidisciplinárny prístup. V tomto kontexte rehabilitácia neskončuje len medicínskou liečbou: jej cieľom je umožniť postihnutým dosiahnuť čo najväčšiu nezávislosť a vrátiť sa do bežného života.
