Prečo vládci zakazovali astrológiu, a zároveň ju využívali

Od čias, keď babylonskí pozorovatelia oblohy začali zaznamenávať planetárne cykly v treťom tisícročí pred naším letopočtom, boli pohyby na oblohe spojené s udalosťami na Zemi. V helenistickej myšlienke dostal tento postup matematický a filozofický rámec. Koncepty ako Sympatheia, spojenie všetkých častí vesmíru, a Heimarmenê, kozmický osud, mali vysvetliť, ako nebeské telesá ovplyvňovali svet.

V tomto modeli neboli hviezdy a planéty len symbolmi. Verilo sa, že majú vplyv na počasie, choroby, telesné tekutiny a náladu väčších skupín. Výpočty konjunkcií sa preto javili ako súčasť súčasného vysvetľovania prírody. Astrológia a astronómia boli úzko prepojené pod pojmom scientia stellarum, veda o hviezdach.

Johannes Kepler a Regiomontanus sa tiež venovali astrológii. Pôvodná túžba po predpovediach zároveň stimulovala presnejšie výpočty pohybu nebeských telies. Pre vládcov tieto poznatky sľubovali vedenie vo svete poznamenanom vojnami, morom a neriešenými otázkami nástupstva.

V Rímskej ríši boli zákazy primárne zamerané proti predpovediam, ktoré mali politický význam. Augustus vydal v roku 11 n. l. nariadenia, ktoré obmedzovali súkromné astrológie bez prítomnosti svedkov a zakazovali predpovede o smrti osoby. Za vlády Tiberia sa vytváranie horoskopu pre cisára alebo jeho rodinu považovalo za potenciálny útok na štátny poriadok.

Predpoveď smrti cisára mohla vyvolať boje o nástupníctvo, tajné zoskupenia a nepokoje. Rímske právo preto spájalo takéto praktiky s trestným činom zrady. Zároveň Tiberius zamestnal astrológa Thrasyllusa na ostrove Capri. Preto tieto poznatky neboli úplne odmietnuté, ale politicky kontrolované.

Stredoveká kresťanská cirkev stanovila iné hranice. Úplný astrologický determinizmus bol v rozpore s doktrínou slobodnej vôle, morálnej zodpovednosti a božského zriadenia. To, čo zostalo povolené, bola tzv. prírodná astrológia, ktorá sa používala na predpovedanie počasia, v poľnohospodárstve, navigácii a medicíne. Súdna astrológia, ktorá predpovedala individuálne osudy, vojny alebo smrť vládcov, bola naopak odsúdená.

Na dvoroch slúžila astrológia ako nástroj rozhodovania za neistých podmienok. Výberová astrológia mala za úlohu určiť najvhodnejší čas pre korunovačné, vojenské operácie, mierové zmluvy alebo kladenie základných kameňov významných budov. Guido Bonatti bol taliansky vojenský veliteľ a mestský plánovač v 13. storočí. John Dee vypočítal čas korunovácie Alžbety I. a pôsobil ako vedecký a politický poradca.

Niekoľkí pápeži z obdobia renesancie tiež podporovali astrologické praktiky. Július II. určil, že 18. apríl 1506, o 10:00, bol priaznivý čas na položení základného kameňa novej baziliky svätého Petra. Leo X. založil na Rímskej univerzite “La Sapienza” katedru astrológie. Pavol III. sa pred konzistóriami a menovaním nových kardinálov radil s Lucou Gauricom.

Astrologické horoskopy sa mohli tiež používať na posúdenie súperov a na legitimizáciu vlastnej vlády. Tí, ktorí kontrolovali predpovede o svojich protivníkoch, mali v tom čase strategickú výhodu. Verejné zákazy a súkromné používanie, preto, neboli náhodnou protirečivosťou, ale skôr informačným monopolom.

Rozdiel, ktorý cirkev robila medzi prírodnou a súdnou astrológiou, ovplyvňoval cenzúru v období novoveku. Index zakázaných kníh, ktorý bol vydaný v roku 1559 za pápeža Pavla IV., zakazoval diela o súdnej astrológii a predpovedanie neurčitého budúceho vývoja. Výklady o medicíne, poľnohospodárstve a navigácii boli vyňaté.

V roku 1586 Sixtus V. posilnil túto politiku bulou Coeli et terrae creator. Táto bula odsúdila určité formy veštby a hrozila politickým horoskopom sankciami od inkvizície. Podľa dostupných informácií bola táto cenzúra uplatňovaná selektívne. Nezávislí astrológovia, almanachy a politickí oponenti boli vystavení väčšiemu riziku ako profesionáli v prostredí cirkevných elít.

Predpovede o smrti pápeža alebo kráľa predstavovali obzvlášť veľké riziko. V politických systémoch s nejasnou nástupníckou otázkou mohli takéto vyhlásenia vyvolať politické manévre, vojenské prípravy a ekonomické obmedzenia. Predpoveď, teda, mala vplyv bez ohľadu na jej skutočnú presnosť.

Jedným príkladom je prípad Orazia Morandiho. Rímsky opát vypočítal, že pápež Urban VIII. zomrie v priebehu niekoľkých mesiacov v roku 1630. Táto správa sa šírila diplomatickými kanálmi, čo viedlo kardinálov k príprave na možný konkláve. Morandi bol zatknutý a zomrel za nejasných okolností v väzení inkvizície. Následne Urban VIII. zvýšil tresty za horoskopy o smrti pápeža.

Pre čitateľov v Rakúsku tento príbeh najmä zdôrazňuje, ak blízko môžu byť vedomosti a politická autorita. Astrológia, v epochách, ktoré sú popísané, slúžila zároveň ako vysvetlenie prírody, forma rady, propaganda a potenciálny prostriedok na destabilizáciu.

Avšak, špecifickú históriu astrológie vo Viedni alebo Rakúsku nie je možné odvodiť z dostupných materiálov. Dôkazy podporujú len širší vzor: elity sa snažili využívať astrológie predpovede vo svoj prospech, a zároveň obmedzovali ich verejné používanie. Kľúčová otázka bola preto menej o tom, či sa astrológii verilo, ale skôr o tom, kto mal povolené ju používať a šíriť.