FALCO: ako Viedeň pochopila svojho svetoznámeho umelca až neskôr

Johann „Hans“ alebo „Hansi“ Hölzel sa narodil 19. februára 1957 vo Viedni. Neskôr sa stal jedným z najúspešnejších rakúskych hudobníkov pod umeleckým menom Falco. Svoje umelecké meno si údajne zvolil pod vplyvom východonemeckého skokana na lyžiach Falka Weißpfloga. wien.orf.at

Od útleho veku prejavoval záujem o hudbu. Fascinovala ho klasická hudba, rock, jazz, punk a nová scéna, ktorá sa vyvíjala vo Viedni a Berlíne koncom 70. rokov. Počas vojenskej služby sa venoval predovšetkým basgitare. Potom navštevoval viedenské konzervatórium a následne sa presťahoval do Západného Berlína, kde pracoval ako hudobník a pouličný umelec. wien.orf.at

Po návrate do Viedne sa pripojil k skupinám Spinning Wheel, Hallucination Company a Drahdiwaberl. Práve v tejto alternatívnej a provokatívnej scéne začal rozvíjať identitu, ktorá sa neskôr stala jeho najväčšou výhodou, ale aj zdrojom mnohých konfliktov.

Viedeň nebola len miestom, odkiaľ Falco pochádzal. Bola ústredným materiálom jeho umenia. V jeho piesňach sa mesto javí ako elegantné, temné, provinčné, ironické a zároveň fascinujúce miesto.

Jednou z prvých dôležitých piesní bola „Ganz Wien“, ktorá sa zaoberala nočným životom a problémom drog v meste. Rozhlas sa tejto piesni väčšinou vyhýbal, zatiaľ čo v kluboch a na new-wave scéne sa stala kultovou. wien.orf.at

Už vtedy bolo zrejmé napätie medzi Falcom a časťou viedenskej scény. Pre časť alternatívnej scény bola jeho hudba príliš komerčná, zatiaľ čo pre tradičné médiá bola príliš provokatívna. Falco sa nachádzal medzi undergroundom a mainstreamom a táto pozícia mu nikdy nebola úplne príjemná.

Používal Viedeň ako tému, jazyk a štýl, ale nechcel sa nechať uväzniť očakávaniami mesta. Mesto ho formovalo, ale zároveň ho dusilo.

V roku 1981 vyšiel singel „Der Kommissar“, za ktorým nasledovalo album „Einzelhaft“ v roku 1982. Falco v tejto hudbe spájal elektronický pop, funk, new wave, hovorený spev a rap.

Jeho spevácky štýl sa úplne odlišoval od štandardov tej doby. Miešal viedenský dialekt, spisovnú nemčinu, anglické výrazy a pouličnú reč. Jeho hlas znel zároveň chladne, divadelne, sebavedome a ironicky.

„Der Kommissar“ sa stal veľkým hitom v Rakúsku a Nemecku. Falco nechcel nahrať jednoduchú anglickú verziu tejto piesne pre americký trh. Britská skupina After the Fire neskôr vydala anglickú cover verziu, ktorá dosiahla v Spojených štátoch väčší úspech ako originál od Falca. falco-compendium.at

Falco je často označovaný za priekopníka nemeckojazyčného rapu. Jeho hudobná tvorba však bola rozsiahlejšia ako len rap. Bola to kombinácia popu, rocku, funku, elektroniky, new wave a hovoreného spevu.

V roku 1985 Falco vydal album „Falco 3“, ktoré obsahovalo piesne „Rock Me Amadeus“, „Vienna Calling“ a „Jeanny“. Album sa stal jeho najväčším medzinárodným úspechom. officialfalco.com

„Rock Me Amadeus“ spájal Mozarta, Viedeň, klasickú hudbu a popový zvuk 80. rokov. Producentmi piesne boli Rob a Ferdi Bolland. Falco v nej premenil postavu Mozarta na moderný popový mýtus a Viedeň na medzinárodne rozpoznateľné javisko.

V roku 1986 sa pieseň dostala na prvé miesto v amerických rebríčkoch Billboard. Zároveň sa umiestnila na prvom mieste britskej hitparády. Dodnes je považovaná za prvú a jedinú nemeckojazyčnú pieseň, ktorá dosiahla takýto úspech v oboch krajinách. oe3.orf.at

V tejto dobe sa začalo meniť aj rakúske vnímanie Falca. Umelec, ktorý bol predtým považovaný za problematického, arogantného alebo príliš provokatívneho, sa stal zdrojom národnej hrdosti. Rakúsko si ho začalo viac nárokovať až potom, čo ho prijalo medzinárodné publikum.

Existujú doklady o tom, že Falco zastával názor, že časť viedenského a rakúskeho kultúrneho establishmentu ho nechápala. Nie je však presné tvrdiť, že celé Rakúsko ho nepodporovalo. Viedenské kluby, hudobníci a alternatívna scéna boli pre jeho začiatky zásadné.

V rozhovore z roku 1996 Falco opísal svoje arogantné správanie ako druh paródie na establishment. Tvrdil, že ľudia nechápali, že jeho arogancia bola čiastočne aj umeleckou rolou. welt.de

Jeho bývalý manažér Horst Bork neskôr uviedol, že Falco čoraz viac prenášal pódiovú osobnosť do svojho súkromného života. Arogancia a tvrdosť slúžili ako obranný mechanizmus, ale časom sa stali súčasťou jeho skutočnej verejnej identity. donaukurier.de

Je preto presnejšie povedať, že Falco získal v zahraničí skôr uznanie, po ktorom túžil, zatiaľ čo v Rakúsku dlho zostal polarizujúcou postavou. Bol súčasne oslavovaný, kritizovaný, považovaný za fascinujúceho a vnímaný ako problematický človek. tt.com

Jeho hnev voči viedenskej scéne nebol len otázkou osobného ega. Súvisel aj s pocitom, že musí opustiť vlastnú krajinu, aby ho v nej brali vážne.

Po úspechu albumu Falco 3 nasledujúce albumy nedokázali zopakovať rovnaký medzinárodný úspech. Albumy Emotional, Wiener Blut, Data de Groove a Nachtflug ukázali, že Falco stále hľadal nové formy vyjadrenia, publikum však už nereagovalo s rovnakou intenzitou. wien.orf.at

V posledných rokoch svojho života sa potýkal s alkoholom, drogami a tlakom na vytvorenie ďalšieho veľkého hitu. Zároveň sa čoraz viac dištancoval od Rakúska a od identity, ktorú vytvoril ako Falco.

V roku 1996 sa presťahoval do Dominikánskej republiky, kde si založil vlastné nahrávacie štúdio a pracoval na novom materiáli. Chcel nový začiatok a väčšiu kontrolu nad svojím životom a kariérou. wien.orf.at

6. februára 1998 zomrel pri dopravnej nehode v blízkosti Puerto Plata. Po jeho smrti vyšiel album Out of the Dark (Into the Light), ktorý zaznamenal veľký úspech. Jeho smrť ešte viac upevnila mýtus o umelcovi, ktorého Rakúsko začalo oslavovať intenzívnejšie až po jeho smrti.

Falco bol pochovaný v čestnom hrobe na Ústrednom cintoríne vo Viedni. Jeho hrob sa stal pamätným miestom pre fanúšikov z Rakúska a ďalších krajín. Viedeň si ho dnes pripomína prostredníctvom verejných miest, kultúrnych projektov, graffiti, hudobných programov na jeho počesť a neustálej prítomnosti symboliky jeho piesní. friedhoefewien.at

Jeho význam nespočíva len v tom, že mal medzinárodný hit. Falco dokázal, že umelec s viedenským dialektom, nemeckým jazykom a silnou lokálnou identitou môže dosiahnuť vrchol svetovej popovej hudby.

Bol to umelec, ktorý hľadal uznanie, ale zároveň ho odmietal. Miloval Viedeň, ale chcel z mesta ujsť. Používal aroganciu ako umelecký štít, čím však často zostával izolovaný.

Falco preto nie je len rakúsky popový spevák z 80. rokov. Je to trvalá postava rakúskej popkultúry: viedenský outsider, svetová hviezda, provokátor, sebou samým vytvorený mýtus a zraniteľný človek za verejnou maskou.